ZKR

ZKR upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov v konkurze alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.

Pojem úpadok ako taký je vysvetlený v § 3 ZKR, a to nasledovne: „Dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.“ To, či je dlžník v úpadku teda závisí od jeho ekonomicko-právneho stavu, ktorým je buď platobná neschopnosť, alebo predlženie.

Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.

Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

 

Konkurz

Konkurz možno rozumieť ako likvidačný proces, keďže vedie nevyhnutne k zániku podniku a podnikateľskej činnosti dlžníka, ktorý je právnickou osobou. Tento proces spočíva v tom, že sa majetok dlžníka speňaží za podmienok stanovených ZKR a výťažok sa rozdelí v rámci uspokojenia medzi veriteľov prihlásených pohľadávok, a to pomerne medzi všetkých nezabezpečených veriteľov a oddelene pre zabezpečených veriteľov v rámci rozvrhu z výťažku všeobecnej alebo oddelených podstát. Tento proces je z časového hľadiska spravidla časovo náročný.

Konkurzné konanie nie je možné začať bez návrhu. Návrh môže podať dlžník, veriteľ, likvidátor právnickej osoby a ďalšie osoby, ustanovené zákonom.

ZKR však vo svojich ustanoveniach zakotvuje nie len oprávnenie osoby na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ale aj povinnosť určitých osôb na jeho podanie. Podľa § 11 ods. 2 ZKR je totiž dlžník v predlžení povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dni, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Konanie s odbornou starostlivosťou podľa ZKR znamená konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

Konkurzné konanie má niekoľko základných štádií:

– štádium od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do začatia konkurzného konania,
– štádium od začatia konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu,
– štádium od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu,
– prihlasovanie pohľadávok,
– zisťovanie konkurznej podstaty.
– speňažovanie konkurznej podstaty,
– rozdeľovanie výťažku,
– štádium zrušenia konkurzu.

 

Účinky vyhlásenia konkurzu z hmotnoprávneho hľadiska:
a) Momentom zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, okrem zmeny označenia dlžníka za úpadcu, prechádza oprávnenie dlžníka (úpadcu) nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, na správcu, ktorý koná v mene a na účet úpadcu.
b) Právo odstúpiť od zmluvy, alebo zmluvu vypovedať. Toto právo sa vzťahuje na zmluvy uzavreté úpadcom pred vyhlásením konkurzu, a ide o zmluvy o vzájomnom plnení. Správca je rovnako oprávnený vypovedať zmluvy, ktoré obsahujú záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, prípadne záväzok zdržať sa alebo strpieť určitú činnosť.
c) Pohľadávky a záväzky, ktoré boli nesplatné a ktoré sa týkajú majetku podliehajúcemu konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu považujú za splatné.
d) Na majetok podliehajúci konkurzu sa nemôže zriaďovať počas trvania konkurzu zabezpečovacie právo, s výnimkou záložného práva, vťahujúceho sa na budúci majetok, ak bolo zaregistrované pred vyhlásením konkurzu do katastra nehnuteľností, Notárskeho centrálneho registra záložných práv, alebo osobitného registra.
e) Jednostranné úkony úpadcu, týkajúce sa majetku, podliehajúcemu konkurzu, ako príkazy, plnomocenstvá a prokúra, vyhlásením konkurzu zanikajú. Čo sa týka do momentu vyhlásenia konkurzu neprijatých návrhov na uzavretie zmluvy, tak tie môže po vyhlásení konkurzu prijať len správca.
f) Pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať proti pohľadávkam voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu. Opačný postup je však možný, a teda, pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, je možné započítať s pohľadávkami voči úpadcovi, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu.
g) Dojednania zakazujúce postúpenie pohľadávok, týkajúce sa pohľadávok úpadcu a vzniknuté pred vyhlásením konkurzu, sú počas konkurzu neúčinné, a teda správca aj veriteľ, môže takéto pohľadávky postúpiť na iné osoby.
h) Okrem iných oprávnení správcu konať za úpadcu v konkurze, prechádza vyhlásením konkurzu na správcu aj oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch voči zamestnancom úpadcu.
i) Vyhlásením konkurzu zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (úpadcu). V prípade, ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo pred týmto momentom a ešte nebolo vysporiadané, je nutné ho vysporiadať.
j) Ak prebehlo voči dlžníkovi reštrukturalizačné konanie, kde bol schválený reštrukturalizačný plán, a skôr ako bol súdom reštrukturalizačný plán splnený, bol na dlžníka vyhlásený konkurz, stáva sa tento reštrukturalizačný plán neúčinný voči tým jeho účastníkom, ktorých nároky ešte neboli splnené.

Účinky vyhlásenia konkurzu z procesnoprávneho hľadiska:
a) Vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, týkajúce sa majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ak zákon o konkurze a reštrukturalizácii neustanovuje inak. V konaniach takto prerušených však je možné pokračovať, a to na návrh, na podanie ktorého je aktívne procesne legitimovaný správca.
b) Ak boli začaté exekučné konania na majetok úpadcu, tak vyhlásením konkurzu sa tieto konania zastavujú, z dôvodu nemožnosti viesť exekučné konanie na majetok podliehajúci konkurzu.
c) Ak bol udelený príklep pri exekúcii predajom nehnuteľnosti pred vyhlásením konkurzu a tento príklep podlieha schváleniu súdom, o tom schválení rozhodne súd na návrh správcu alebo vydražiteľa. Ak súd príklep neschváli, nehnuteľnosť sa vráti úpadcovi, a táto sa stáva súčasťou konkurznej podstaty.
d) Ak bol udelený príklep na predmet dražby, ktorý podlieha konkurzu ešte pred vyhlásením konkurzu, vydražiteľ zaplatí dražobníkovi vydraženú cenu, a prechádzajú na neho vlastnícke a iné práva s týmto spojené. Výťažok dražby sa však stáva súčasťou konkurznej podstaty.

 

REŠTRUKTURALIZÁCIA

Reštrukturalizácia je alternatívou konkurzného konania. Základným rozdielom oproti konkurznému konaniu je nelikvidačný, a teda „záchranný“ charakter reštrukturalizačného konania, ktoré smeruje k záchrane podniku dlžníka, ktorý je v úpadku alebo v hroziacom úpadku. Konkurz je, resp. by mal byť len krajným prípadom riešenia úpadku, a ak je to možné a sú splnené zákonné predpoklady, mala by sa uprednostniť reštrukturalizácia dlžníka pred konkurzom, a to s cieľom zachovania podniku dlžníka a zároveň aj dosiahnutia vyššej miery uspokojenia veriteľov ako je tomu v konkurze. Základný pilier reštrukturalizácie, od ktorého sa ďalej celý proces odvíja je reštrukturalizačný posudok, v ktorom správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí.

Reštrukturalizačné konanie sa v zásade člení na nasledujúce štádiá:
– Začatie reštrukturalizačného konania,
– Povolenie reštrukturalizácie,
– Prihlasovanie a zisťovanie pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní,
– Vypracovanie reštrukturalizačného plánu,
– Schvaľovanie reštrukturalizačného plánu veriteľským výborom a schvaľovacou schôdzou,
– Potvrdenie, resp. zamietnutie reštrukturalizačného plánu súdom,
– Skončenie reštrukturalizácie,
– Dozorná správa (nie je obligatórnou súčasťou reštrukturalizačného konania).

Účinky začatia reštrukturalizačného konania z hmotnoprávneho hľadiska:
a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony (Bežné právne úkony podnikateľa alebo osoby vykonávajúcej inú činnosť ako podnikanie na účely tohto zákona sú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú predmetom ich podnikania alebo inej činnosti); iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,
b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,
d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné,
e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné,
f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať,
g) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

 

ODDLŽENIE

Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa ZKR a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a) ZKR, predpokladá sa, že je platobne neschopný.

Dlžník je však oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci.

O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára.

Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom v zmysle ZKR, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje. Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka.

Ak ZKR neustanovuje inak, nasledovné pohľadávky môžu byť uspokojené len v konkurze alebo splátkovým kalendárom:
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy, ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia (t.j. za pohľadávky vylúčené z uspokojenia) sa považuje:
a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,
b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,
d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom,
e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom,
f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.

Naopak oddlžením zostávajú nedotknuté (zostávajú vymáhateľné a môžu byť následne uplatnené v konkurze prihláškou):
a) pohľadávka veriteľa – fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz;
b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení,
c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva;
d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi,
g) peňažný trest podľa Trestného zákona,
h) nepeňažná pohľadávka.